Mark E. Pocha: Krajina kanibalov – recenzia knihy

Autor: Pavol Horňák | 9.3.2017 o 9:15 | (upravené 10.3.2017 o 10:47) Karma článku: 2,05 | Prečítané:  191x

Ako vánok, cucám ti mozog cez spánok...nejak takto by vyzeral známy song, keby sa Rišovým textárom stal Mark E. Pocha. Po knižke Semester zakomplexovaného sviniara svoju tvorbu našťastie neobrátil po vzore našich celebrít o 365°.

Naopak, vrhol sa pod uhlom misionárskej polohy na/do (?) žánru, ktorý mu očividne sedí viac.

Príbeh je hororová klasika, vhoďte ľudí do izolácie a z toho plynúcej situácie, ktoré nečakali. Vynásobte to zvedavosťou, veď každý v takomto prípade ide, kam nemá. A aj tak dopadne (viď človek idúc v pracovný deň do krčmy).

Ale nepredbiehajme. Kniha začína sľubne. Prvopočiatočná pointa vedie k tomu, že z takmer vegetariánskeho kmeňa zastrčeného v brazílskom pralese sa vplyvom čohosi (vyzerá to na  zmutovaný meteorit alebo FM vlny SRO) stanú hipsteri bažiaci po ľudskom meste. Ako na potvoru sú nablízku (iba 45 minút autom) slovenskí študáci,  motajúci sa tu za peniaze daňových europoplatníkov.

Ich zložité vzťahy (ja s ním a ona s ním, ale mám iného + tučný IT outsider) však autor popisuje príliš zdĺhavo. Namiesto hororu narazíte na priamočiaru drsnú sexuálnu psychológiu postáv a pretavenie Pochových divokých predstáv na papier (ja do nej a druhá sa akože pozerá). Bolo by to fajn, keby to nebolo na tretinu tej knihy, v ktorej má ísť hlavne o to, ako sa robia rezne zo zadku VŠ študentky. Jednoducho, gradácia deja spočiatku stagnuje, no libido graduje.

Zastávka v druhom meste pred odchodom do džungle je úplne zbytočná. Ako aj popis vraždy v zastrčenej uličke, ktorá nemá s dejom nič spoločné (ani vražda, ani ulička). Stále tu chýba lepšie prežívanie postáv, pot a exkrementy nie sú iba znakom hororu ale aj hocakej prehýrenej noci.

A ide sa do lesa. Je to fajn, jazierko, relax, slnko, pohoda, kým Vás neobjavia oblbnutí domorodci neschopní si uloviť ani zajaca, čakajúci na náhodných okoloidúcich. A mladých študentov zvlášť  žerú (doslova).

Vtedy sa Pocha dostáva k tomu, čo mu ide najlepšie – procesy týrania a pomalej smrti. Tie sú naozaj až barokové. Prosto fekál, žumpa, pomyje. Škoda, že ani tuná v procese „žratia“ viac nerozvinul jednotlivé postavy, hodil ich ako prasce do klietky čakajúce na bitúnok. Mohli viac kričať, trieskať sa o zem tak, že by si polámali prsty a vyrazili zuby. Jednoducho rezignovali priskoro. Teória o chorobe – chuti na ľudské mäso – je však prekvapujúca a aj keď zdanlivo pôsobí ako vytrhnutá z kontextu, výborne sa sem hodí.

Finálna scéna s výmenou manželky náčelníka je však úplný top a mala by slúžiť za vzor rozvodových konaní – rýchlo a efektívne. Keď sa zameriate na človeka od pol pása dole a od kolien hore,  Pocha je majster slova a obrazu. Akurát si mohol odpustiť hlúpe myšlienkové procesy divocha o tom, ako ovládne svet. Ale ktovie, zmagorený domorodec asi dokáže čokoľvek (žeby skrytá politická satira)?

Čiže na konci popieram, čo som napísal – chýba gradácia. Gradácia tu je, a jednoducho nepostupuje len od pramienkov krvi po kubíky. Možno. Keby sa nabudúce postavy venovali viac svojmu strachu a menej sexu...ale keď sa do nich zahryznete... je to jedno. Knižka vás bude baviť.

Je toto krásny príklad béčkovej knihy? Majster Ištván mi vždy pri kladení Ytongu vraveli: „Ja nie som žiadne béčko, ja som predsa céčko“. A tak to je aj s touto knihou. Ťažko sa mi píše recenzia na dielo človeka, ktorý bol mojím spolužiakom na VŠ celých 5 rokov (čo nedokazuje neschopnosť univerzity vyhodiť jeho alebo mňa počas štúdiaJ). Mám naňho dokonca citovú väzbu, keďže to bol prvý človek, s ktorým som sa ako oplašený zajačik po príchode na zápis zoznámil. Z toho človeka, ktorý nosiskom rozrážal Alma mater luft a propagoval špaldu sa stala nádej, že slovenský slovný humus nevyhynie.

Schválne som použil slovo humus a nie literatúra. Pretože horoskopy alebo evitovky  majú k literatúre bližšie ako toto. Tieto žánre aspoň dávajú nádej, že bude lepšie. Pochova kniha tú nádej nedáva. Ďalšia avizovaná bude určite horšia. A to je dobre, pretože chceme viac presne takýchto nechutne nechutných zlých kníh, ktoré sa vysmievajú zaužívaným komerčným béčkam. Držím palce, kámo. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bašternákovi pomáha pomalosť prokuratúry, sťahuje sa z vlastných firiem

Zo siedmich prípadov podnikateľa sú živé už len tri. Podozrenia týkajúce sa jeho majetku sa riešia podľa deravého zákona.

KOMENTÁRE

Len zmeny v školstve nás odklonia z cesty do pekiel

Nevzdelaná spoločnosť sa nedá spravovať.


Už ste čítali?