Vianočné (roz)čarovanie

Autor: Pavol Horňák | 29.12.2017 o 22:15 | Karma článku: 3,88 | Prečítané:  822x

Pre tento rok to máme za sebou. Všadeprítomné pesničkové  „rýmoce“ (mihoce, ligoce, blkoce....) sú už nahradené bombastickými zľavami, po ktorých naplnení by polovica predajcov asi skončila krachom.  

V tomto vákuu medzi štedrou večerou a novoročnými predsavzatiami mi myseľ občas blúdi po obrazoch minulosti. Smutne zisťujem, že si viac a živšie spomínam na okamihy z detstva ako na vianočné časy z posledných 5-8 rokov. Asi je to tým, že to bolo vtedy príjemnejšie, bezstarostnejšie. Príprava šnúrok na viazanie saloniek, prababkin stromček odniekiaľ z lesa – vždy borovica s konármi v tvare i počte  chápadiel chobotnice, koledovanie po dedine,  jednoduché hračky no o to bohatšia fantázia pri hraní, postupnosť štedrovečerných rituálov, dusná, vydýchaná no sviatočná polnočná  plná kožuchov, kabátov a čiapok....

Znie to lepšie ako preplnené centrá, kde sa Vianoce začínajú 1.11., zúrivá snaha o dodržanie rozpočtu a zároveň aj prísľubu prekvapenia, vyzváňanie kuriérov a po večeri čím viac programov, tým viac repríz. Obdarovanie sa potom stáva akousi formalitou. Samozrejme, za sprievodu výbuchov petárd odvšadiaľ.

Asi to vyznieva ako bedákanie ultrakonzervatívneho deda, no je to proste len život dospelého. Čo mi však pár posledných sviatkov naozaj dalo? Možno je už čas prestať sa na to pozerať takto a očakávať niečo výnimočné len kvôli tomu, že to na koniec decembra proste podľa kalendára patrí. Možno je na mieste začať to vracať, a skúsiť tým Vianociam niečo dať zo seba. A z toho potom čerpať chvíle - spomienky, ktoré mi budú o pár rokov niečím špeciálnym  definovať tieto sviatky.

Pozerám sa na svoju 2,5 ročnú dcéru ako sa hrá. Napadá ma, že nikdy som nemal toľko lega či iných hračiek ako ona (veď preto sa s ňou/nimi toľko teraz hrávam :-). Čo jej však tieto či minulé Vianoce dali? Viem, nebude si ich ešte pamätať, ale to sa čoskoro zmení. Aké bude mať na ne spomienky v mojom veku? Salónky sa už nevešajú, namiesto koledníkov chodia iba letáky, stromčeky po rodinách sú umelé, na hračky v tom množstve zabudne. Štedrá večera sa pomaly  po tom zhone obmedzuje už len na večeru. Je mi smutno, ako tie živé spomienky na to tradičné ostali vo mne a zatiaľ sa nešíria ďalej. Ako to zmeniť? Vymyslieť si nové rituály? Ako do reality pretaviť to „Vianoce nie sú len o darčekoch?“  Nuž, mám rok čas aby som na niečo prišiel. Aby sa nestalo, že čarovné sviatky sa pri menšom počte darčekov zmenia  v spomienkach na sviatky rozčarovania. Pre ňu i nás dospelých.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Nezostali jej žiadne slzy. Herečka z filmu o Breivikovi chcela len jedno - skončiť

V Berlíne mal premiéru film o nórskej tragédii, pre SME o tom hovorila hlavná hrdinka.

ŠPORT

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Slováci našli systém, disciplínu nie.

EKONOMIKA

Evita doplatila na krach Belimexu, trh sa odvtedy vôbec nezmenil

Problémy mala už pred krachom.


Už ste čítali?