reklama

Na povale

Zdanlivo zbytočná. Nevarí sa v nej, neumýva, nespí, no má svoje čaro. Ako láskavý spovedník vecí prijíma staré, nepotrebné, zavadzajúce... taká je povala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

U starých rodičov sa povala ťahala do „L“ ponad celý dom. Viedli na ňu široké vŕzgajúce drevené schody a plafónové dvere také ťažké, že im k otvoreniu muselo dopomáhať závažie na kladke. Chodieval som tam s bázňou, strachom a vždy tajne. Bola prevoňaná kopami kukurice a zrna, ktoré sa mi naberalo do topánok. Do hlavy mi udierali visiace vrkoče cesnaku. V rohu bol opretý rám bicykla o nábytok z neviemakého storočia. Pri ňom staré matrace a desiatky iných vecí, ktoré bolo vždy hospodáriacim starkým ľúto vyhodiť. Tomuto dobrodružnému svetu vládla jedna žiarovka a vytvárala tajomné zákutia, kde na mňa striehli pasce na myši. Vždy som sa bál, že sa do jednej chytím. Neskôr som zistil ako a ktorú škridľu odsunúť tak, aby nezletela zo strechy. Vznikol obdĺžnikový stĺp svetla plný tancujúceho prachu. Cez otvor som mohol nerušene pozorovať dianie na dvore, ulici, a hlavne susedove dcéry. Potom sa ozval krik. To ma obyčajne dedko hnal zo sveta staršieho ako on sám. Babka na povalu nechodila rada. Myslel som si, že ju boleli nohy, ale asi ju skôr boleli niektoré zaprášené spomienky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naši postavili dom. Ako diktovala doba, bola to komunisticky moderná kocka s rovnou strechou. Povaly sa akosi nenosili. Možno sa režimu spodobovali s povaľačstvom. Na strechu mám len dve spomienky – montáž vtedy ikonického satelitu na komín a lepenie novej ipy. Výhľad bol neporovnateľne lepší, ale už sa nedalo nepozorovane pozorovať.

Aj teraz máme povalu. Podľa malej je tam bubo a podľa ženy bordel. Chodím tam už bez bázne či strachu a iba dvakrát ročne, vziať a zaniesť vianočné ozdoby. Cez malé okno umiestnené vyše hlavy vidím iba oblohu. Ako linka definuje kuchyňu, moje prinesené veci definujú našu povalu. Zastavím sa pri nich, zotriem ročný nános prachu zo škatúľ i spomienok. Aha, modrá šálka zo zápisu na vysokú, bola vtedy pre mňa viac ako index. Zošity plné básní zo stredoškolských čias, písané po polnociach pri vonných tyčinkách a zelenom čaji. Môj prvý „román“, smiešne a naivné sci-fi načarbané u spolužiaka na základnej počas letných prázdnin. Písací stroj – ubolené netrénované malíčky mi asi navždy vzali chuť učiť sa strojopis. DVDčka, CDčka i diskety z čias, keď som bol priam závislý na PC. Zošity, knihy, dopisy. Úlomok z „triednej vázy“ symbolicky rozbitej na stužkovej. A množstvo ďalších úlomkov z udalostí, ktoré mi poskladali život. Povala je ako stroj času. Samé spomienky, pripomienky ale aj upomienky odložené medzi trámami strechy. Vysoko v dome a hlboko v srdci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Schádzam po schodoch a ide sa mi ľahko. A nie je to kvôli gravitácii. 

Pavol Horňák

Pavol Horňák

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Bloger sa narodil v Nitre (*1981) kde o 23 rokov neskôr vyštudoval anglický jazyk+literatúru v kombinácii so žurnalistikou. Vždy vedel čo chce a nikdy sa mu k tomu nechcelo, tak vedie rôznorodý život. V písaní vyznáva "slovný fitnes". Aktuálne je hlavne otec a manžel. Zoznam autorových rubrík:  rozprávkyvšemožnépoviedkypoézia

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu