Popravde, nejaké zmeny od jari predsa len nastali. Aj keď pár „hrdinov“ hneď nepadlo, časom odišlo do úzadia. Hlučne, drzo. S nevinným, prekvapeným, dokonca urazeným výrazom v tvári, s pokrytecky vztýčenou hlavou. A po riadnom tlaku verejnosti. Zvláštne, že v Bulharsku po tragickej nehode autobusu na konci augusta na žiadosť premiéra rezignovali traja ministri. U nás by sa vina hodila na zlého vodiča, zlé počasie a cesty. Čo my tu vlastne potrebujeme na dosiahnutie zmeny? Mám byť vari teraz šťastný, že Slovensko má stále dostatok investigatívnych novinárov na odstrel?
U nás sa z politiky jednoducho neodstupuje, scéna sa výrazne netransformuje. Politici celú svoju kariéru toľko cúvajú dozadu, že odstúpenie by bolo pre nich, nehovoriac pre nás, krokom dopredu. A to je pre nich úplne neznámy, presnejšie zabudnutý smer. Nechali sme ich vytvoriť politický bordel a ich uzákonenú súlož platia naše dane. Labužíme si s nimi v tejto scéne ako červy v hnilom jablku a čudujeme sa, že sa niekomu aj hnusíme. Riešime Vietnamcov, DPH-čky a v tom sa strácajú ľudia, ktorých treba hľadať. Ľudia, ktorí veľmi dobre a uvedomelo pracujú s mocou.
Neverím, že by predčasné voľby niečo radikálne vyriešili. Svine s dlhým pobytom pri válove sú už také tlsté, že sa medzi ne tie ďalšie ťažko predierajú. A napokon je vlastne jedno aké odstavčatá prídu, všetky budú nakoniec kvičať svoje neužrané „ešte, ešte“. Môžeme sa hnevať a ukazovať prstom napríklad na Dzurindových cyklistov, Mečiarove demokratky či Kotlebových holohlavcov. Rovnako môžeme v zamorenom meste ukazovať na smog a neriešiť dopravu či priemysel. Takéto skupinkovanie vyhovuje tým, ktoré ho vytvorili. Nejednotnosť a presun viny politike prospieva. A že politici sú tiež nejednotní? Skúsme načať otázku imunity....
V rovnici volič + volený = (sa má rovnať) politika je príliš veľa premenných. Chýba nám jasný cieľ a tak si ani nevieme vytvoriť k nemu cestu. Zmietame sa medzi obvineniami, prenášaním zodpovednosti a každý fakt má minimálne tri verzie. Nevieme sa dovolať pravdy? Ale vieme, no každý svojej.
Za dva roky bude už regulérna šanca. Dúfam, že politici sa budú naďalej zhovaďovať tak ako doteraz, aby získali takú hodnotu, po ktorej ani pes neštekne. Výber určite nebude široký, ale hádam aspoň niečo bude iné. Radšej byť po krk v bahne ako v .... .