Ako sa maľujú sny

Autor: Pavol Horňák | 10.7.2020 o 20:30 | Karma článku: 7,15 | Prečítané:  179x

Motýľ Obrazonos poletuje nad malým nočným mestom. Lampy stoja v pozore jedna vedľa druhej a bránia ulice pred tmou. Všade je ticho, ako sa na noc patrí. Obrazonos je spokojný.

Na kraji mesta húkajú sovy. Dávajú pozor, aby nočné mory z tieňov nevtrhli do ulíc. Vzali by deťom sny. Keď deti prestanú snívať, stanú sa rýchlejšie dospelými. To Obrazonos nechce. Živí sa detskými snami plnými fantázie, prenáša ich z dieťaťa na dieťa, pomáha im bez strachu prežiť noc.

Ulicou počuť kroky. Niekto ide po chodníku; klop-klop, pomaly a pravidelne. Spoza rohu vychádza malý chlapec. Má veľké čierne oči a sivú pokožku. Oblečený je v ľahkej nočnej košeli bez rukávov, ktorá mu siaha po členky. Košeľa svieti striebrom, je to dar od Mesiaca v splne. Klop-klop, ozývajú sa dreváky obuté na chlapcových nohách. Motýľ chlapca pozná. Volá sa Placidus. Jeho tvár - vážna i smutná. Očami sleduje domy. Zrazu zastaví a na jeden ukazuje prstom. Obrazonos sa znesie z oblohy a vidí, ako z okna toho domu vychádza svetlo. Pri posteli v izbe svieti nočná lampa. Na posteli chlapček, ktorý si číta knižku. Do školy chodí zatiaľ krátko, čítanie mu príliš nejde. Motýľ sa tykadlom dotkne skla na okne. Sklo sa rozvlní a Obrazonos vletí do izby. Usadí sa na poličke pri posteli a chvíľu sleduje chlapca. Ten nie a nie ísť spať.  Motýľ zamáva krídlami. Písmenká z knihy odveje na perinu. Chlapec unavene odloží knihu na nočný stolík, zívne, zhasne lampu a čoskoro zaspí. Obrazonos zamáva krídlami ešte raz a krídla, predtým čierne, zmenia faru na modrú.

Dvere izby sa potichu otvoria. Vojde Spánok s kufríkom v ruke. Sadne si na kraj postele a kufrík si vyloží na kolená. Otvorí ho a vytiahne štetec. Namočí špičku štetca do krídiel a namaľuje chlapcove zavreté oči na modro. Chlapec sa v spánku usmieva. Sníva sa mu o veľkom pokojnom oceáne. Na krídlach motýľa sa objaví žltá farba a na oceán zasvieti slnko. Spánok vyberie z kufríka pohár. Zo štetca do neho padne kvapka oboch farieb a zmiešajú sa do hnedej. Po mori sa plaví plachetnica. Motýľ veľmi dobre pozná chlapcove túžby a teraz z nich stavia sny. Aj Spánok sa usmieva. Má rád deti, pri ktorých môže celú noc maľovať. Oceán je plný rýb a na palube množstvo námorníkov. Z chlapca je vysnívaný dospelý muž, nebojácny kapitán a objaviteľ ostrovov.

Z tmy pod posteľou zasvieti pár žltých očí. Chlapcove strachy, skryté v tmavom rohu izby pozorujú, čo sa deje, chcú na snoch priživiť, dať do nich trochu svojej čiernej. Pomaly obklopujú motýľa. Chlapec sa v spánku nepokojne zamrví. Obloha sa zatiahne a spustí sa dážď. Vlny oceánu hádžu plachetnicu hore-dolu. Obrazonos nechce dovoliť, aby sa jeho poslanie zmenilo na nočnú moru. Krídla sa mu začnú zväčšovať a žiariť. Spánok vezme hrubý štetec a do vzduchu okolo chlapca nakreslí kruh svetla, za ktorý sa temnota nedokáže dostať. Zasa je všetko v poriadku. Plachetnica pristane na neznámom ostrove. V okamihu, ako kapitán vyberie mapu k pokladu, Obrazonos vie, že jeho úloha je v túto noc splnená. Ostatné si chlapec už musí dosnívať sám, aby si v dospelosti dokázal svoje sny plniť. Cez okno sa do izby derie ranné svetlo. Spánok a jeho kufrík sa rozplynú. Motýľ s miznúcou skicou plachetnice na krídlach odlieta k východu privítať Slnko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?