Čo šuflík dal - lásky, ženy, nádeje #1

Autor: Pavol Horňák | 30.4.2021 o 22:00 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  48x

Ľúbostná poézia začína tam, kde obyčajné vety nie sú už dosť silné uniesť váhu citov a prežívania. Stará ako ľudstvo samo; odjakživa bola trpkosladkou spoveďou mladých i starých.

Bozk

Dostal chlapec bozk

od dievčaťa,

ukryl ho do srdca,

a odniesol domov.

Pomedzi rad stromov,

cez hustý les, 

štekal po ňom každý pes

bezcitne a dravo,

no chlapec šiel priamo

s tým bozkom.

Nepozdravil otca, nepozdravil mať,

prvýkrát začal svoje city ukrývať.

Bežal s bozkom do izby

po schodoch drevených,

schovať si ho nedočkavo

do nocí bezsenných.

 

Videl som ju

videl som ju

síce už po stýkrát

napriek tomu

ma jej tvár 

opäť očarila

prehodil pár

bezvýznamných slov

naše oči 

hovorili za všetko

srdcia viedli 

dialógy citov

a ani silný vietor 

neodniesol vzdušný bozk

s jej adresou

 

Opasok

Chcem byť tvojím

smutným hnedým opaskom,

každý deň

ťa objímať okolo drieku

a vnímať ladný pohyb bokov.

Navždy si uchovať momenty,

kedy ležiac na stoličke

čakal som

na ďalší deň s tebou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Po dovolenke povinná karanténa? Zatiaľ nikto nevie

Ako bude vyzerať dovolenková sezóna?

Stĺpček Petra Schutza

Bez Kolíkovej nebude reforma ani zmysel koalície

Nevyčistila si stôl. Kdekto teraz kladie otázky s poctivým i nepoctivým zámerom


Už ste čítali?